Každý rok som si starostlivo v januári najhrubšou fixou akú som našla, zvýraznila termín dovolenky, kedy nebudem pracovať, kedy kaviarne budú týždeň predávať iba horálky, kedy vycestujem do novej krajiny a načerpám nové sily.

Tento rok som pri hľadaní voľného termínu zistila, že už vlastne žiadny nemám. Nestihla som si vybookovať dovolenku, lebo, vy ste ma vybookovali skôr. Veľmi som sa z toho tešila, hoci som vedela, že pár dni oddychu budú premňa v nedohľadne. Len, viete ako to už
raz býva. Človek mieni, Pán Boh mení.

Prišla “korona” …
Zrazu sa z mojich nabitých víkendov stali dlhé predlhé dni voľna kedy som si začala uvedomovať, že situácia je naozaj zlá. Nemusím podnikať 10 rokov aby mi nebolo jasné, že naša ekonomika dostane najbližších pár mesiacov dobrú nakladačku. Tak som si urobila taký svoj plán ako začnem od seba. Spoznám slovensko. Navštím nové miesta, podporím miestnych umelcov. Hodím do klobúka vyhrávajúcemu muzikantovi v podchode.

Skúsim nové reštaurácie a kaviarne. Ubytujem sa v malom penzióniku a priplatím si za raňajky. Kúpim si obal na mobil taký slovenský, aspoň naň nebudem čakať pol roka 😀

Hovorím si, aspoň to skúsim.
Nie každému to situácia dovolí ale ak budeme v tieto ťažké mesiace podporovať jeden druhého, tak sa spoločne postavíme na nohy. Ponožky nechajme teraz tak. V lete nám ich netreba a peniaze z nich pustime, nech sa točia svetom.
Samozrejme, že mojou návštevou v Čičmanoch nespasím svet, len možno, pomôžem k spaleniu nejednému podnikateľovi, ktorého kôrka na chlebíku bude pár mesiacov tvrdšia ako bývala.

Týmto sa chcem poďakovať za každú jednu objednávku, ktorou ste ma počas ťažkých dní podporili vy a dnes vďaka vám, môžem ja podporiť ďalších. Veľa z vás si koláčiky objednalo iba preto aby mi pomôhli prežiť. Za to vám nesmierne ďakujem a idem vo vašich šľapajách.